Pred príchodom chytrých zariadení sme na konci pracovného dňa odišli z kancelárie a – vo väčšine prípadov – tým sa práca na ten deň skončila. Dnes máme kanceláriu vo vrecku aj na zápästí a nie je prehnané tvrdiť, že chytré zariadenia zrevolucionizovali spôsob, akým pracujeme. Otázkou je: za akú cenu?
Ilúzia a realita „neustálej dostupnosti“
Rozšírenie chytrých zariadení zásadne prekreslilo hranicu medzi prácou a súkromným životom – hranicu, ktorá už nie je priestorová, ale časová a psychologická. A tieto hranice sa čoraz viac stierajú.
Výskumníci tento jav nazývajú „nadmerná prepojenosť“ (overconnectivity). Jeho podstatou je, že zamestnanci majú pocit povinnosti vybavovať správy a požiadavky aj mimo pracovného času. To zvyšuje vnímanú pracovnú záťaž, sťažuje kognitívne odpútanie sa od práce a zhoršuje duševné zdravie aj kvalitu spánku. [1]
Aj samotný prieskum Európskej únie priniesol triezve čísla: zamestnanci, ktorí pravidelne pracujú z domu, pracujú vo voľnom čase šesťkrát pravdepodobnejšie a dvakrát pravdepodobnejšie pracujú viac ako 48 hodín týždenne než ich kolegovia v kancelárii. [2]
Paradox je zarážajúci: sľub flexibilnej práce – že môžete pracovať kedykoľvek a odkiaľkoľvek – v praxi často znamená, že sa od vás očakáva práca stále a odkiaľkoľvek.
Technostres: „pracovné riziko“ modernej doby
Stres spojený s digitálnymi zariadeniami nie je nový pojem – odborná literatúra ho už roky označuje ako technostres. Ide o jav, pri ktorom nadmerné alebo nevhodné používanie digitálnych technológií spôsobuje fyzické a psychické príznaky. Typickými znakmi technostresu sú pracovné vyhorenie a emocionálne vyčerpanie. [3]
Výskumy čoraz častejšie poukazujú aj na to, že digitálne vyhorenie nepramení len z technologického tlaku – odráža aj nerovnováhu medzi očakávaniami organizácie, štýlom riadenia a psychickými zdrojmi zamestnancov. Organizácie, ktoré normalizujú neustálu dostupnosť, stavajú svojich ľudí do obzvlášť exponovanej pozície. [4]
Strata sústredenia: kríza pozornosti?
Neustála dostupnosť môže narúšať nielen naše zdravie, ale aj kvalitu našej práce. Notifikácie vytvárajú osobitný začarovaný kruh: prerušujú našu koncentráciu, ktorej obnovenie trvá dlhšie, než zvyčajne predpokladáme.
Podľa výskumov môže mozgu trvať až 25 minút, kým sa po príchode notifikácie úplne vráti k pôvodnej úlohe – pričom 79 % zamestnancov má pocit, že ich pozornosť niečo pravidelne odvádza. [5]
Podľa Work Trend Indexu spoločnosti Microsoft za rok 2025 zamestnanci počas pracovného času dostanú v priemere každé dve minúty nejakú notifikáciu – to je zhruba 275 notifikácií, e-mailov alebo správ v chate denne. V dôsledku toho priemerný pracovník stráca kvôli prerušeniam približne dve produktívne pracovné hodiny denne. [6]
Ďalším dôležitým zistením je, že notifikácie v smartfóne narúšajú koncentráciu, aj keď telefón nezodvihneme. Samotné vedomie o notifikácii spúšťa automatickú pozornostnú reakciu – výskumníci ju nazývajú „upútanie pozornosti“ (attentional capture). Podľa prieskumu z roku 2024 uviedlo 62 % zamestnancov, že notifikácie zo smartfónu rušia ich koncentráciu. [7]
Máme právo odpojiť sa?
Problém neunikol ani tvorcom politík. V uplynulom desaťročí sa viaceré krajiny snažili chrániť právo zamestnancov na odpočinok a odpojenie na legislatívnej úrovni.
Priekopníkom bolo Francúzsko: v roku 2016 zaviedlo zákon, ktorý zamestnancom umožňuje vypnúť svoje zariadenia mimo pracovného času. Spoločnosti s viac ako 50 zamestnancami musia vypracovať „kódex správania“, ktorý vymedzuje „hodiny mimo dosahu“ pre e-maily. [8]
Do apríla 2024 malo reguláciu práva na odpojenie zavedenú 11 členských štátov EÚ – medzi nimi Belgicko, Francúzsko, Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko a Slovensko.
Na jar 2024 Európska komisia spustila konzultáciu so sociálnymi partnermi s cieľom pripraviť smernicu platnú v celej EÚ – proces teda nabral tempo aj na európskej úrovni. [9]
Maďarsko zatiaľ takýto zákon nemá, ale téma naberá čoraz väčšiu váhu v HR profesii aj v dialógu o pracovných vzťahoch. Otázkou je, či regulácia predbehne vyhorenie, alebo naň len dodatočne zareaguje.
Existuje riešenie? Individuálne a organizačné stratégie
Právna regulácia je dôležitá, ale nestačí. Skutočná zmena si vyžaduje aj zmenu myslenia na organizačnej aj individuálnej úrovni.
Na individuálnej úrovni sa osvedčili tieto stratégie:
- Vedomé riadenie notifikácií: povoľte len kanály, na ktorých skutočne záleží.
- Zavedenie „období hlbokej práce“: metóda Pomodoro alebo iné techniky blokovania času podporujú sústredenú prácu.
- Dôsledné odpojenie: po stanovenom čase večer prestaneme pozerať pracovné správy.
Na organizačnej úrovni:
- Budovanie kultúry „ticha po pracovnom čase“: písomné normy uvádzajúce, že mimo pracovného času sa neočakáva okamžitá odpoveď.
- Uprednostňovanie asynchrónnej komunikácie pred synchrónnou (v reálnom čase).
- Štvordňový pracovný týždeň: menej pracovných hodín nezníži skutočnú produktivitu – v mnohých prípadoch ju dokonca zvyšuje.
Pomôcť môže aj samotná technológia: platformy na podporu well-beingu založené na umelej inteligencii dokážu analyzovať vzorce komunikácie, hustotu kalendára a aktivitu po pracovnom čase a upozorniť na riziko vyhorenia o niekoľko týždňov skôr. [10]
Zdroje:
[1] https://www.mdpi.com/2076-3387/15/10/398
[2] https://www.socialeurope.eu/calling-time-on-24-7-work-connectivity
[3] https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/21582440241268830
[5] https://clockify.me/productivity-statistics
[6] https://speakwiseapp.com/blog/knowledge-worker-productivity-statistics
[7] https://www.tinymdm.net/impact-of-mobile-devices-on-productivity-in-the-workplace/
[10] https://allwork.space/2024/12/could-new-tech-make-work-life-balance-a-reality-in-2025/